Taká veľmi stará teória života

Naše ľudstvo trápi jedna myšlienka vlastne takmer od nepamäti a stále v nej ako spoločnosť nemáme jasno. Niektorí jednotlivci možno áno, no aj ich názory sa s inými bádajúcimi ľuďmi môžu rozchádzať, alebo aj ak nie priamo drasticky rozchádzať, môže byť odlišných množstvo detailov.
V dnešnom uponáhľanom svete na túto myšlienku množstvo ľudí zabúda, čo je trochu škoda. Vlastne ochudobňujú samých seba o poznanie, ktoré by im mohlo pomôcť pochopiť.

• O akú myšlienku sa však jedná a aká je na ňu tá správna odpoveď?
Ide o ťažkú úvahu a to, z akého dôvodu vlastne teraz existujeme, aké je naše poslanie, ako prežiť život najsprávnejšie a ako sa vyrovnať so svojim životom, aby sme boli odolnejší proti negatívnym vplyvom a aby sme konečne boli spojojní?
Na tieto myšlienky majú už takmer od začiatku ľudstva odpoved náboženstvá, no aj tie sa navzájom v niektorých veciach rozchádzajú a niektoré časom dokonca menia svoju podobu a význam. Dokonca sme boli kvôli náboženským nezhodám svedkami násilia a brutality. To vidíte, ako veľmi ľudia odjakživa túžia po odpovedi na tieto úvahy. Až do takej miery, v ktorej sa dostali do štádia, kedy náboženskými konfliktami a napríklad upaľovaním „čarodejníc“ vlastne sami spôsobili to najhoršie zlo.

• Tým najdôležitejším a vlastne hlavným účelom, prečo sme na svete, je jedno slovo- pochopiť.

Celý svet je jedna veľká a nekončiaca škola pre našu dušu. Ak aj v tomto živote zomrieme a ešte sme veľa nepochopili, vrátime sa. Nie na to isté miesto, nie s tým istým telom, nie medzi ľudí, ktorých sme poznali. Dostaneme príležitosť opäť sa vrátiť na svet a pokračovať v prekážkach i učení, naša pamäť bude z predošlého života vymazaná, zostane len duša na tej úrovni a s tými črtami, ako sme doposiaľ pokročili. Opäť sa narodíme ako bábätko, no do inej rodiny, zrejme na iný kontinent, do iných podmienok s tým, že na dnešný život si pamätať nebudeme.

Budeme sa vraciať a prekonávať prekážky, až kým nepochopíme. Sme tu od toho, aby sme sa učili a zdokonaľovali našu dušu, odmenou nám bude väčší pokoj a lepší pocit. Len si to nesmieme pokaziť tým, že napríklad niekoho zabijeme či spáchame samovraždu, alebo budeme celý život zlým človekom. To zasa naša duša klesne na nižší stupeň a od uvedomelosti a pokoja sa o niečo viac vzdialime.

Napríklad taký masový vrah nepôjde do pekla, kde ho budú variť čerti v kotli. Nie, nebude to trest, dostane príležitosť vrátiť sa, no do ťažkých podmienok, ktorým nedokázal čeliť a ktorým podľahol. Opäť sa vráti do svojich problémov, kým nezaujme rozumnejší postoj. To bude jeho peklo, ale vlastne príležitosť. No samozrejme, jeho spomienka na to, že býval masovým vrahom bude vymazaná a s tým aj všetky ostatné spomienky.